Vicky bola veľmi milá, drobnejšia fenka s prítulnou povahou, ktorá po celý svoj život prekypovala energiou a temperamentom.
Pri nej som ako začínajúca chovateľka po prvýkrát zažila ten zázrak zrodenia nového života, keď v júli 1995 priviedla na svet svoje prvé šteniatka. Spoločne sme tento pocit prežili ešte dvakrát.
Vicky dala život dvadsiatim krásnym potomkom v troch vrhoch. Celý život sa tešila pevnému zdraviu a temperamentu, rozlúčiť sme sa s ňou bohužiaľ museli vo veku dvanásť rokov, kvôli diagnóze rakoviny mliečnej žľazy.
Zostali nám po nej dve slniečka – z jej posledného vrhu sme si nechali súrodencov Šegyho a Šeilu. Obaja boli výstavne veľmi úspešní a Šeila sa v neskorších rokoch stala pokračovateľkou nášho chovu a mamou našich “D” a “E” šteniatok.